Zopár záberov na našich (už druhákov)

 

 

Čo robíme na seminári – krátke správy z víkendov

4.-6.10.2013   Nultý seminár: In medias res smerom k  človeku a vychovávateľovi

Počas prvého októbrového víkendu 2013 sa uskutočnil prvý seminár waldorfského vzdelávania pre učiteľov a vychovávateľov. Sústredili sme sa na dve hlavné témy:

– Predstavili sme si mnohovrstevnatý obraz človeka, človeka vo vývoji, človeka menom Homo sapiens faber. V slovníku nájdeme význam tohto latinského spojenia preložený ako človek tvorivý, alebo aj človek, určujúci svoj osud. Študenti sa mohli dozvedieť, ako sa dieťa narodí svojim rodičom hneď niekoľkokrát, pričom každý zrod znamená väčšiu emancipáciu jednotlivca voči biologickým, životným či  citovým väzbám na tých, ktorý ho priviedli na svet. Namiesto klasických prednášok lektori zvolili zážitkové a pohybové formy práce; pozorovanie minerálneho sveta, stromu, živého zvieraťa i vlastného života individuality prinieslo mnoho zaujímavých otázok a úvah.

Napríklad sme sa pýtali, prečo si I. Newton, tvorca konceptu sily gravitácie nepoložil otázku, ako sa jablko dostalo na strom. Aká sila – vzdorujúca gravitačnej príťažlivosti, ťahá ročne tisíce ton živého rastlinného sveta  priam do jej protismeru?

Pozorovali sme snový život mačky (králika sme nevedeli chytiť); dopočuli sme sa zábavný príbeh, ako sa zrodila prvá mačka filozofka tým, že prejavila prekvapenie, keď si zakusla do chvosta. Prekvapenie je totiž schopnosť, ktorú majú iba ľudské bytosti.

Odlišovali sme svet duše, ako svet skúseností a zážitkov, od sveta ducha, ktorý je nám potenciálne daný a činný, keď si svoje zážitky uvedomíme. Objektívny spätný pohľad je príkladom takejto aktivity. Hovorili sme o vonkajšom svete, ktorý k nám preniká skrz brány, ktoré nazývame zmysly. A koľkože ich máme? Boli sme prekvapení…

– Druhou témou, ktorú sme chceli predstaviť študentom hneď zostra na úvod – bola oblasť práce pedagóga na sebe. Vedieť o sebe, čo nás limituje, môže totiž znamenať zároveň mať možnosť s tým pracovať, uvedomiť si to a zmeniť to. Reflektujúce nástroje na ohliadnutie sa na seba nám zapožičala psychofonetika, ktorú predstavil Yehuda Tagar. On bol aj hlavným lektorom tohto víkendu.

Zakúsili sme prácu s gestami ako viditeľnými výrazmi duševného prežívania, vizualizáciou, pomocou ktorej sa môžeme preniesť v priestore a čase, vyskúšali sme si zvukový kúpeľ. Pozreli sme sa na zážitky z nedávnej minulosti nielen skrz pamäťové stopy, ale sledovali sme odozvy v tele. Týmto nástrojom sa ešte budeme venovať, lebo prinášajú čarovný pedagogický prútik, pomocou ktorého jedného dňa možno uvidíme dieťa pred sebou také aké je, nie len také aké by sme ho chceli/nechceli  vidieť.

V sobotu i nedeľu sme pestovali umenie eurytmie a maľovali sme do mokrého podkladu. Pre niektorých študentov to bol ich prvý zážitok s takouto technikou.

Počas dvoch dní sa zoznámila skupina študentov a lektorov. Prišli k nám na vzdelávanie pekní ľudia; vnímaví, hľadajúci, otvorení… celé stretnutie sa nieslo vo vážnej a humornej nálade. Lepší začiatok sme si ani nevedeli zapriať.